KLAČKO Rudolf (Kľačko)

* 12.4.1892 Zákopčie  + 16.2.1975 Bratislava
Pseud.: Marián Rudavský

V r. 1911 – 1914 študoval prírodné vedy na univerzite v Budapešti, kde sa stal členom akademického Slov. spolku. V r. 1914 narukoval do rakúsko-uhorskej armády, ako jej príslušník bojoval na východnom fronte, kde v r. 1917 padol do ruského zajatia. V Rusku sa v r. 1917 – 1920 aktívne zapojil do prvého zahraničného čs. odboja, vstúpil do čs. légií, spolupracoval s Národnou radou čs. a redigoval legionárske noviny Slov. hlasy. Po návrate z Ruska pôsobil v r. 1921 – 1922 ako gymnaziálny profesor v Bratislave a v r. 1922 – 1926 v Revúcej, v r. 1923 získal pedagogickú kvalifikáciu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a v r. 1926 profesorský diplom na Masarykovej univerzite v Brne. V r. 1927 – 1932 bol profesorom na gymnáziu v Martine, kde zároveň zastával funkciu druhého tajomníka Matice slov., od r. 1933 pracoval a žil v Bratislave. V r. 1933 -1945 bol profesorom na
gymnáziu, v r. 1945 – 1949 prednostom prezídia Povereníctva školstva a osvety, v r. 1949 – 1951 odborným asistentom na Katedre biológie na Pedagogickej fakulte Slov. univerzity, v r. 1951 – 1956 vedúcim Katedry biológie na Vysokej škole pedagogickej, v r. 1956 odišiel do dôchodku. Literárnu činnosť začal v legionárskych Slov. hlasoch, spoločne s Jozefom Gregorom Tajovským pripravil osvetovú príručku Malý kultúrny zemepis Slovenska (1919). Počas pôsobenia v martinskej Matici slov. sám i v spolupráci s Jozefom Cígerom Hronským zostavil viacero čítaniek a učebníc pre ľudové školy, so Štefanom Krčmérym redigoval matičné výročné správy a v r. 1926 detský časopis Včielka. V r. 1927 založil najvýznamnejší slov. detský časopis Slniečko, v r. 1927 – 1928 bol jeho redaktorom. V r. 1929 inicioval vznik knižnej edície pre mládež Dobré slovo a zredigoval v nej okolo 40 kníh. Redaktorské práce vykonával aj v ďalších knižných edíciách: Slov. umelci (1934 – 1935), Spoločnosť priateľov klasických kníh (1935 – 1940), Ľudia a príroda (1936 – 1940), posudzoval a upravoval početné rukopisy, písal recenzie a kritiky. Ťažisko jeho literárnych aktivít sa postupne presunulo na prekladateľskú činnosť, predovšetkým prekladal z ruštiny, jeho preklady mali vysokú štylistickú a jazykovú úroveň. Začínal prekladmi ľudových rozprávok, pokračoval ruskými a sovietskymi autormi literatúry pre deti a mládež, preložil významné diela ruských klasikov. Umeleckú a odbornú literatúru prekladal aj z poľštiny, češtiny a nemčiny. Ako zoológ napísal stredoškolské učebnice Prírodopis (1943) a Zoológia (1950), ďalej dvojzv. vysokoškolskú učebnicu Sústavná zoológia (1958 – 1965), aktívne sa zúčastňoval i na tvorbe a vývoji slov. zoologickej terminológie, čo dokumentovalo jeho spoluautorstvo na základných príručkách Mená chordátov (1965) a Slovenské mená hmyzu (1975), z nemčiny preložil a upravil Brehmovo rozsiahle 4-zv. dielo Život zvierat (1969 – 1975). Po r. 1945 sa zúčastnil na budovaní jednotnej školskej sústavy a vysokých škôl pre výchovu učiteľov na Slovensku. V r. 1957 získal titul Zaslúžilý učiteľ a v r. 1967 vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu.